textová verzia pre zrakovo postihnutých textová verzia | pondelok 29. apríl 2024 | meniny: Lea

Mesto

vyhľadať spojenie MHD
pohotovosť lekární

Rozpis pohotovostných lekárenských služieb od 17.00 hod. do 22.00 hod.

celý rozpis
kam dnes

PRVÉ MÚZEUM INTERMÉDIÍ III / Nežná sila Považská galéria umenia, Žilina

Čo drôt spojil, čas nerozdelí… Budatínsky hrad, Žilina

Cestovanie o piatej: Stopy socializmu v slovenských mestách a obciach Krajská knižnica, Žilina (17:00)

Expozície Čičmany Čičmany

ďaľšie podujatia
mailinglist
Prajete si dostávať aktuálne informácie a správy? Prihláste sa do nášho mailinglistu.

Mariánske námestie

Mariánske námestie je historicky najcennejším celkom v meste. Spolu s deviatimi ulicami, ktoré z neho vychádzajú a ďalšími dvanástimi, ktoré na ne nadväzujú, tvorí námestie historické jadro mesta. Námestie vytvára vďaka zachovalým arkádam a laubniam (pôvodne nazývané podsiene), štvorcovému tvaru a nehnuteľným kultúrnym pamiatkam, pre návštevníkov i obyvateľov mesta osobitnú atmosféru a pocit jedinečnosti.
Vznik námestia nie je písomne doložený. Podľa výsledkov archeologických výskumov je isté, že námestie a priestor okolo neho boli obývané už v období pred vznikom mestského zriadenia, ktoré podľa doterajších výskumov vzniklo okolo roku 1290. V tomto čase už bol postavený farský kostol, dnes zasvätený Najsvätejšej Trojici. Tento iste vznikol a bol postavený pre obyvateľov sídliacich v jeho bezprostrednej blízkosti, na rozdiel od Kostola sv. Štefana, ktorý slúžil pre široké okolie okolitých menších osád. Mierne vyvýšená poloha námestia, blízke vodné zdroje ( Studničky, blízke dva potoky -Všivák a potok tečúci z Hlín okolo námestia vedúci cez Kálov a Štôlňu, jazierko na dnešnom Hlinkovom námestí, studňa na Hornom Vale, neskôr boli vybudované ďalšie studne priamo v pivniciach domov), križovatka ciest v smere na Moravu, rajeckú dolinu, Košice a Bratislavu vytvárali predpoklady na vznik centra mesta v tomto priestore.
Námestie bolo minimálne od polovice 13. storočia centrom obchodu, trhov, remeselnej výroby, neskôr i sídlom samosprávy a bydliskom najbohatších a najvýznamnejších Žilinčanov. Až do roku 1900 bolo námestie menované ako rínok, rink alebo hlavné námestie – fötér. Potom dostalo meno po Františkovi Jozefovi, od r. 1919 to bolo Námestie Slobody (pri premeňovaní ulíc v r.1919 Námestie svobody), po r. 1946 Námestie Dukla, od r. 1991 Mariánske námestie na počesť sochy Nepoškvrnenej Panny Márie – Immaculaty. Tú postavili v r. 1738 zásluhou finančného daru Žilinčana Jozefa Matulaja. Autorom sochy bol kamenár Václav Petráš z Řetechova pri Uhorskom Brode a rezbár Jozef Veisman.

Zoznam použitej literatúry:
Moravčík J., Šlopek V., Stanský P.: Žilinský rínok. Edis - vydavateľstvo Žilinskej univerzity. Žilina 2002
Štanský P.: Mariánske námestie. In: Žilinský región v dejinách Slovenska. Považské múzeum 2007