textová verzia pre zrakovo postihnutých textová verzia | sobota 20. apríl 2024 | meniny: Marcel

Mesto

inzercia
vyhľadať spojenie MHD
pohotovosť lekární

Rozpis pohotovostných lekárenských služieb od 17.00 hod. do 22.00 hod.

celý rozpis
čo sa v Žiline urobilo
plaváreň
celý program
kam dnes

Expozícia Jánošík a Terchová Obecný úrad Terchová

PRVÉ MÚZEUM INTERMÉDIÍ III / Nežná sila Považská galéria umenia, Žilina

Hradné expozície Hrad Strečno

JÓZEF ROBAKOWSKI / Videomasochizmy Považská galéria umenia, Žilina

ďaľšie podujatia
počasie
In-počasie Meteoinfo
mailinglist
Prajete si dostávať aktuálne informácie a správy? Prihláste sa do nášho mailinglistu.
voľné pracovné miesta  

   

Pamätníky

Andrej Hlinka - Otec národa, zaslúžil o slovenský národ. Bol národovec, politik, publicista, prekladateľ. Po roku 1948 patril medzi tie slovenské osobnosti, ktoré mali byť vymazané z historickej pamäti národa. Jeho ideová orientácia bola poznamenaná vlastenectvom, patriotizmom, kresťanským presvedčením, antikomunizmom a vychádzala z katolíckeho učenia o odstránení, alebo zmiernení sociálnych rozdielov v spoločnosti. Vychádzal z existencie svojbytného slovenského národa, ktorý sa vytvoril a zachoval vďaka kresťanským tradíciam.

Monumentálny Pamätník Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, symbolizuje slovenskú štátnosť. Výška monumentu je 11 metrov,  jazdecká socha s J. M. Hurbanom je vysoká 5 metrov. Nachádza sa v Budatíne pri vstupe do mesta zo severnej strany.  Text na pamätnej tabuli, venovanej Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, prvému predsedovi SNR, básnikovi, prozaikovi a organizátorovi slovenského národného hnutia znie:
"Pamätník venovalo Mesto Žilina s vďačnosťou a úctou vojvodcovi JOZEFOVI MILOSLAVOVI HURBANOVI, ako trvalú pripomienku jeho obetavej služby slovenskému národu, služby bojovníka za jeho právo na slobodný život, vlastný jazyk, vlastné územie a svojbytnosť. Ako večný, nasledovaniahodný príklad činorodej lásky k svojmu národu pre našich predkov i pre nás, našich súčastníkov i nasledovníkov".  

Súsošie sv. Cyrila a Metoda. Súsošie z bronzu, stojí na podstavci obloženom fialovou žulou pred balustrádou pod farským kostolom. Na podstavci súsošia je nápis:
"Pamätník venovalo mesto Žilina z vďačnosti svätým apoštolom rovným Cyrilovi a Metodovi ako trvalú pripomienku ich požehnaného diela zvestovania Božieho slova našim predkom, ako základu duchovného a mravného povznesenia, kresťanského a národného povedomia našich predkov, ale i nás, našich súčasníkov i nasledovníkov". 

Pamätník obetiam komunizmu  sa nachádza pred Mestským úradom v Žiline na Nám. obetiam komunizmu. Pamätník pripomína občanov, ktorých počas komunizmu odsúdili na smrť, alebo boli eskortovaní na nútené práce. 

Busta Jána Pavla II. na Námestí Jána Pavla II. pred farským Kostolom Sedembolestnej Panny Márie. Text z druhej strany podstavca busty znie:
"Ján Pavol II. Karol Wojtyla narodený 18. mája 1920 vo Wadoviciach. Na Petrov stolec bol zvolený 16. októbra 1978. Svoj život zavŕšil vo Vatikáne 2. apríla 2005". 

Busta generála M. R. Štefánika (1880 - 1919), významného slovenského vedca, politika a vojaka stojí na Štefánikovom námestí. Na podstavci je nápis:
"Ten, kto raz niesol za všetkých na pleciach ľudskú bolesť nemôže celkom odísť. Trvá v závete mierou bytia, mierou obete". 

Pamätník židovských obetí nachádza sa v ceremoniálnej hale na Jesenského ulici. Pamätník je postavený na pamiatku 2 668 židovských mužov, žien a detí, ktorí zahynuli v období II. svetovej vojny počas rasového prenasledovania. Na čiernej žule je v štyroch riadkoch napísaný hebrejský nápis a jeho preklad:
"Na večnú pamiatku. Na posvätenie Jeho mena. 5702 - 5705.  Nech je Tvoja duša zviazaná vo zväzku živých u Hospodina, Tvojho Boha".

Socha národného velikána Antona Bernoláka (1762 - 1813) bola odhalená na jeho pamiatku v roku 2002. Bol propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského národa, jeho svojbytnosti.  Nachádza sa na ulici Antona Bernoláka.  

Pamätník príslušníkom vojenských táborov nútených prác, je postavený v Sade na Studničkách, na počesť príslušníkom vojenských táborov nútených prác, známym ako „pétepáci".  Na kameni sú vytesané názvy miest, kde boli umiestené tieto tábory a ďalšie texty.
"Mimoň, Svätá Dobrotivá, Libava, Lešť, Radvanice, Horní Suchá, Kladno, Most, Rumburk, Rajhrad, Děčín, Košice, Komárno, Karviná, Vansdorf, Podolínec, Dolné Životice, Bilina, Zdechovice, Orlová, Ostrava, Handlová".
"Na pamiatku občanom, ktorí z dôvodu politickej nespoľahlivosti boli proti svojej vôli totalitným režimom zaraďovaní do vojenských táborov nútených prác. ODPPUSTIŤ, ALE NEZABUDNÚŤ!  Slovenský zväz Vojenské tábory nútených prác a pomocné technické prápory".

Pamätník v Lesoparku Chrasť, stojí nad masovým hrobom, kde bolo počas vojny 8. januára 1945 zavraždených 32 obetí. Na pamätnej tabuli je nasledovný text a mená zavraždených:
"Títo hrdinovia slovenského národného odboja tu boli germánsko-gestapáckymi vrahmi a gardistickými pomáhačmi umučení a zavraždení 8. januára 1945. Červenka Jozef, Čuboň Ernest, Gajdošík Miroslav, Hodas Jozef, Kašubiak Ondrej, Kašubjak Pišta, Novotarský N.N., Pastorek Pavel, Rechtorišová Božena, Štefanec Tomáš a ďalší nezistení v úhrnom počte 32 osôb. Odhalené r. 1948".
Na ďalšej tabuli pri pamätníku sú napísané ďalšie obete s nasledovným textom:
"Dodatočne zistení v roku 1964: Jozef Gajanec, Móric Wald, Alojz Zálešák, Jozef Salinger, Ján Stračina, Otalár Špotz, Ján, Gašpár, Daniel Konečný, Ján Šteliniger, Ondrej Radena, Florián Galan, Alois Vondráček, Rudolf Stiksa, Štefan Trlík, Štefan Jantulík, Anton Novisedlák, Ján Gramblička, František Janku".

Vojenský cintorín na Bôriku. Pietne miesto posledného odpočinku, kde sú pochovaní vojaci Sovietskej armády. Cintorín je od roku 1981 národnou kultúrnou pamiatkou. 

Pamätník žilinských textilných robotníkov je umiestnený v parčíku neďaleko Kysuckej cesty. Je venovaný pamiatke žilinských textilných robotníkov, ktorí štrajkovali za svoje práva v Slovene v rokoch 1924 a 1943.

Fedor Fridrich Ruppeldt evanjelický biskup, slovenský národovec, literát a politik. Na pamätnej tabuli, umiestnenej na budove Mestského divadla je text:
"Hrad prepevný je Pán Boh náš. Žehnaj tých, čo k službe tvojej cirkve stanú na postať ".

Pamätník žilinským hasičom, táto socha je venovaná hasičom - záchranárom a stojí na Námestí požiarnikov. Je to socha hasiča s prilbou na hlave a s hasičskou maskou na prsiach ako zachraňuje dieťa. Na podstavci sochy je napísaný text:
"Z ľudu som vyšiel, jeho život a prácu chrániť chcem."

Pamätník rtn. Jozefovi Gabčíkovi, kpt. in memoriam, veliteľovi skupiny Antropoid a účastníkovi atentátu na ríšskeho protektora, generála SS Heydricha bol odhalený pri vchode do kasární 5. pluku špeciálneho určenia Jozefa Gabčíka. Na pamätníku je nápis:
"Vlastencovi za hrdinské činy v boji za slobodu venujú pri príležitosti 90. výročia narodenia a 60.výročia smrti vďační občania Žiliny."

Pamätník obetiam II. svetovej vojny v Celulózke je postavený na pamiatku zamestnancom, ktorí v závode Celulózka pracovali a zomreli v II. svetovej vojne.