textová verzia pre zrakovo postihnutých textová verzia | piatok 29. marec 2024 | meniny: Miroslav

Mesto

vyhľadať spojenie MHD
pohotovosť lekární

Rozpis pohotovostných lekárenských služieb od 17.00 hod. do 22.00 hod.

celý rozpis
kam dnes

Čo drôt spojil, čas nerozdelí… Budatínsky hrad, Žilina

SPOLUBYTIE Považská galéria umenia, Žilina

Tvoríme vlastnú knihu XXV. ročník - súťaž Krajská knižnica, Žilina

Hradné expozície Budatínsky hrad, Žilina

ďaľšie podujatia
mailinglist
Prajete si dostávať aktuálne informácie a správy? Prihláste sa do nášho mailinglistu.

Mariánske námestie

Mariánske námestie je historicky najcennejším celkom v meste. Spolu s deviatimi ulicami, ktoré z neho vychádzajú a ďalšími dvanástimi, ktoré na ne nadväzujú, tvorí námestie historické jadro mesta. Námestie vytvára vďaka zachovalým arkádam a laubniam (pôvodne nazývané podsiene), štvorcovému tvaru a nehnuteľným kultúrnym pamiatkam, pre návštevníkov i obyvateľov mesta osobitnú atmosféru a pocit jedinečnosti.
Vznik námestia nie je písomne doložený. Podľa výsledkov archeologických výskumov je isté, že námestie a priestor okolo neho boli obývané už v období pred vznikom mestského zriadenia, ktoré podľa doterajších výskumov vzniklo okolo roku 1290. V tomto čase už bol postavený farský kostol, dnes zasvätený Najsvätejšej Trojici. Tento iste vznikol a bol postavený pre obyvateľov sídliacich v jeho bezprostrednej blízkosti, na rozdiel od Kostola sv. Štefana, ktorý slúžil pre široké okolie okolitých menších osád. Mierne vyvýšená poloha námestia, blízke vodné zdroje ( Studničky, blízke dva potoky -Všivák a potok tečúci z Hlín okolo námestia vedúci cez Kálov a Štôlňu, jazierko na dnešnom Hlinkovom námestí, studňa na Hornom Vale, neskôr boli vybudované ďalšie studne priamo v pivniciach domov), križovatka ciest v smere na Moravu, rajeckú dolinu, Košice a Bratislavu vytvárali predpoklady na vznik centra mesta v tomto priestore.
Námestie bolo minimálne od polovice 13. storočia centrom obchodu, trhov, remeselnej výroby, neskôr i sídlom samosprávy a bydliskom najbohatších a najvýznamnejších Žilinčanov. Až do roku 1900 bolo námestie menované ako rínok, rink alebo hlavné námestie – fötér. Potom dostalo meno po Františkovi Jozefovi, od r. 1919 to bolo Námestie Slobody (pri premeňovaní ulíc v r.1919 Námestie svobody), po r. 1946 Námestie Dukla, od r. 1991 Mariánske námestie na počesť sochy Nepoškvrnenej Panny Márie – Immaculaty. Tú postavili v r. 1738 zásluhou finančného daru Žilinčana Jozefa Matulaja. Autorom sochy bol kamenár Václav Petráš z Řetechova pri Uhorskom Brode a rezbár Jozef Veisman.

Zoznam použitej literatúry:
Moravčík J., Šlopek V., Stanský P.: Žilinský rínok. Edis - vydavateľstvo Žilinskej univerzity. Žilina 2002
Štanský P.: Mariánske námestie. In: Žilinský región v dejinách Slovenska. Považské múzeum 2007