tlač, návrat 28.04.2003 | Žilinské noviny

Migrácia za prácou sa stane samozrejmosťou

Aký je váš na názor na problémy, ktoré súvisia s výstavbou diaľničnej siete na Slovensku, najmä spor o to, či hlavnú os treba viesť severným alebo južným ťahom?
Vzhľadom na stav rozpočtu, nesúhlasím s tým, aby sa diaľnice budovali výsostne z rozpočtových zdrojov, čiže musí prísť k multizdrojovému financovaniu. V opačnom prípade budeme čakať ďalších 50 rokov na to, aby sme diaľnice výrazne posunuli. Prioritou je veľmi rýchlo dobudovať diaľnicu medzi východom a západom a z tohto pohľadu mi vychádza, že južná tangenta je reálnejšia z hľadiska času. Keď si zoberiem, že na severe potrebujeme urobiť 22 tunelov, aby sme urobili prepojenie východu so západom, hovorí to samo za seba. Veď keď hovoríme o budovaní len jedného tunela, a to je Branisko, vidíme, ako dlho to trvalo. Z týchto dôvodov mi nikto nemôže brániť, že istým spôsobom som pesimista v termínoch. Ak vláda hovorí o horizonte 6 – 7 rokov prepojenia východu so západom cez severnú tangentu, je to nezmysel, nereálne. Budem tlačiť na vládu a máj bude v tomto smere kľúčový, aby dala deklaratívne vyhlásenie, že je schopná spojiť východ zo západom Slovenska, jedno akým variantom do roku 2007 – 8, pretože investori, ktorí sa dnes hlásia a investičný boom, ktorý tu dnes je, treba využiť. Investori majú jedinú podmienku dopravného prepojenia a my ho musíme deklarovať v časovom pásme.
Vláda schválila, že severná vetva bude prioritná. Podľa toho, čo hovoríte, zasa sa to o nejaký rok oddiali, lebo dáme prednosť niečomu inému...
Nie je to tak, ale kľúčový problém všetkých vlád bol ten, že rátali s dobudovaním diaľničnej infraštruktúry z prostriedkov rozpočtu, čo už je v európskych podmienkach neprípustné. Je toľko zdrojov na financovanie dopravnej infraštruktúry, že financovanie z rozpočtu v takto podvyživenom rozpočte ako máme, je nezmysel a s týmto rátala každá vláda, ktorá tu doteraz bola a dávala deklaratívne stanoviská, že sa bude postupovať cez severnú tangentu. My hovoríme dnes to isté. Áno, bude sa pokračovať z prostriedkov rozpočtu vo financovaní severnej tangenty, ak sa rozhodne tak. Ak sa zaviaže vláda vybudovať prepojenie do roku 2007 – 8, čo je z pohľadu investora kľúčové, tak na druhej strane bude musieť determinovať aj prístup k budovaniu trasy, ktorým smerom, aj financovanie. Dnes sú minimálne tri až štyri finančné skupiny v Európe, ktoré sú schopné financovať južný ťah bez problémov. Ide o 25 mld. slovenských korún, ktoré cesta bude stáť v dnešných cenách, v severnej tangente hovoríme o 75 mld. Ako minister hospodárstva akceptujem to, že sa vláda historicky rozhodla pre severnú tangentu, na druhej strane ale hovorím, že je pre nás nereálne, aby sme čakali, kým severnú tangentu dobudujeme, lebo to nebude 5 – 7 rokov, ale 20, čo nikto nechce povedať ani počuť. Ak máme hovoriť o reálnom variante, tak to je dnes južný, ktorý by sme mali byť schopní financovať z privátnych zdrojov. Druhá vec je, že existuje sto argumentov proti, vzhľadom na to, že ide o privátne zdroje, ako sa cesta bude používať. Môžeme debatovať či to bude mýto alebo prenájom príslušnej infraštruktúry, ktorá súvisí s parcelami pri diaľnici alebo to budú ďalšie iné možnosti. Čiže nie je to rozličný prístup, severná trasa pokračuje z prostriedkov rozpočtu, multizdrojové financovanie tam prísť musí. Druhá vec je, a ja si to dnes neviem predstaviť, ako tam príde multizdrojové financovanie, keď dnes už je príslušná diaľničná infraštruktúra poprenajímaná kde- komu na diaľničných úsekoch, ktoré sú už vystavané, ale aj na tých, ktoré sú ešte len projektované. Už existujú prenájomné zmluvy, a to je vec Slovenskej správy ciest, ktorá takto gazdovala. Ak tam príde investor alebo spoluinvestor, tak som zvedavý ako sa budeme dohadovať na tom, čo mu dáme.
Môžete garatovať, že mimorozpočtové, respektíve privátne financie sem skutočne prídu?
Mali sme rokovania s finančnými skupinami, ktoré sami prichádzali a hlásili sa o to, že tu potrebujú umiestniť svoj kapitál. Sme pomerne konsolidovanou krajinou politicky, máme dnes vybilancované štatistiky o prepravných kapacitách, ktoré by mohli vzniknúť na tejto ceste, a to nás stavia do pozície veľmi výhodnej krajiny pre investovanie do dopravnej infraštruktúry.
Boli ste pred časom v USA a tiež ste rokovali s viacerými možnými investormi, najmä vo vzťahu k automobilovému priemyslu. S akým výsledkom?
Ide o partnerov, ktorí sa dnes snažia investovať do výroby subdodávok pre automobilový priemysel, navýšiť výrobu významným spôsobom. Celkom ich je osem, z toho štyria dali verejný prísľub, že na Slovensko v krátkom čase prídu. Rokovali sme s investormi s tým, že od nás očakávajú prísľub dopravného prepojenia. Sú ďalší investori, ktorí sa zaoberajú spracovaním a výrobou plastových obalov. Jedna z firiem má záujem tu zakotviť, čím by nás výrazne posunula v rebríčku ekologických výrob alebo spracovaní odpadov na popredné priečky v Európe, pretože by sa sťahoval plastový odpad aj z okolitých krajín a boli by sme producentom mnohých modifikácií recyklovateľného plastu.
Nestane sa tak zo Slovenska, obrazne povedané, odpadkový kôš, nedôjde k znečisťovaniu ovzdušia?
Reciklačná linka, ktorá existuje, je stopercentne ekologická. Ide o firmu, ktorá je tretia v svetovom rebríčku v spracovaní plastov. To je garancia toho, že plastový odpad jednak vyzbiera, kvalitne vytriedi, spracuje a urobí z neho produkt, čo nám zasa len pomôže v obchodnej bilancii.
Je zrejmé, že na sever Slovenska sa investori zatiaľ hrnúť nebudú. Má vôbec vláda rozpracovanú stratégiu rozvoja týchto regiónov? Veľa sa v tejto súvislosti hovorí o rozvoji cestovného ruchu ...
Kde chodím, tam počúvam, že vláda by mala mať vypracovanú nejakú národohospodársku stratégiu, hospodársku politiku a že bez toho sa nedá fungovať. Ja hovorím áno, je potrebné, aby sme mali spracovanú nejakú výhľadovú štúdiu typu hospodárskej politiky povedzme do nejakého roku. Pritom nemám vôbec na mysli nejakú prognózu, ktorá by hovorila o 20-ročnom intervale. Skôr si myslím, že by sme mali mať spracovanú dopadovú štúdiu do roku 2010 a na tom sme sa dohodli. Nie je to národohospodárska stratégia v pravom slova zmysle, ale je to prístupová stratégia k Európskej únii (EÚ). To bude pre nás východiskom. Ale opäť to bude len o tom, ako z hľadiska prognózovaného rastu v jednotlivých odvetviach priemyslu alebo hospodárstva vieme modelovať situáciu, opäť to bude o tom, že súčasťou modelu bude aj vývoj okolitých krajín alebo krajín EÚ. Dnes riešiť hospodársku politiku vzorcom alebo presne stanoveným rozpisom kvót pre jednotlivé regióny už jednoducho nejde. Situácia hospodárska alebo politická sa mení a bude sa meniť. Aj EÚ sa bude meniť, sama má vnútorné problémy, bude musieť byť reštrukturalizová, čiže je ťažko rozpísať záväzné ukazovatele rozvoja pre jednotlivé regióny, naviac vo fáze, keď sme celú túto oblasť delimitovali na vyššie územné celky. Dnes je ťažko naprognózovať, že v tomto regióne, hoci je tu potenciál pracovnej sily, umiestnime päť fabrík. Na druhej strane môžeme hovoriť o tom, aký ten región má potenciál. Hovoríme napríklad o cestovnom ruchu (CR) a službách, ktoré sa tu môžu rozvíjať. V prípade CR ten potenciál tu je. V jeho rozvoji sme však veľmi pozadu. Neinvestovali sme do štátnej propagácie toľko, koľko Maďari, Poliaci i Rumuni. Takže tu tiež netreba mať veľké oči. V každom prípade v rozvoji vidieckej turistiky, kúpeľníctva, možno v rozvoji regiónu Tatier, na tom sa dá stavať a tam sa budeme snažiť umiestňovať isté percento podpory. Budeme ju však musieť prekopať. Teraz nám skončila piata grantová schéma agentúry pre CR a keď si to pozriete, tak zistíte, že na 70 percent sme podporovali výstavbu rodinných domov, kde si niekto po kolaudácii zavesí tabuľu penzión. To je nesystémová podpora, ktorá nikam nevedie, tam nám chýba koncepcia CR, ako odvetvia, ktoré by sa tu malo rozvíjať. Budeme ju musieť spracovať a urobiť víziu, ako by to malo vyzerať a na akú oblasť sa zamerať. V štátnej propagácii naozaj ťaháme za kratší koniec, Slovensko z pohľadu cestovného ruchu pozná málokto. Nemáme jasnú líniu, ako propagovať, nie sme vyprofilovaní, nemáme koordináciu s kúpeľmi, ani so štátnou kúpeľnou politikou. Je tu veľa vecí, ktoré treba zmeniť, napríklad legislatívu tak, že systém podpory bude jednoduchší.
Aj to podnikateľov v CR trápi...
Legislatívna podpora je v dvoch rovinách. Treba povedať, čo má možnosť najviac akcelerovať, aký druh priemyslu, lebo CR je oblasť priemyslu a môže akcelerovať z hľadiska zamestnanosti, to je najväčší potenciál. Zatiaľ sme nemali veľkú odvahu pripraviť nejaký revolučný materiál. Skúmame, koľko peňazí do CR išlo, koľko sa efektívne využilo a koľko mohlo ísť a medzi týmito troma ukazovateľmi je výrazný nepomer. Na základe našich analýz sa zdá, že až tak málo peňazí do CR nešlo, skôr naopak, ale ich efektívnosť je veľmi slabučká, rozptyľuje sa to cez agentúry. Legislatíva musí byť ostrá aj vo vzťahu k následnému regresu, a to je aj vec spolupráce s vyššími územnými celkami. Ak sa rozhodneme a vytypujeme lokality z hľadiska celkového zamerania štátnej propagácie, a zrejme lokalita Kysúc, Turca bude spadať do tohto pásma, tak v prípade napríklad pozemkov, ktoré sú zaujímavé pre turistický ruch, by bolo možné, aby ich štát dal za korunu. Samozrejme, za predpokladu, že tam majiteľ vybuduje infraštruktúru. Takto išli na to v Rakúsku a osvedčilo sa to. Mimo regiónu Álp vybudovali množstvo turistických lokalít, ktoré sú zaujímavé. Dnes ísť cestou daňových úľav to sa nedá, ale urobiť takýto krok, to môžeme. Musí byť ale razancia, dostatok zdôvodnení, na ktorých teraz robíme, musí byť aj politická vôľa. Je tu takýto radikálny krok, ktorý by mohol napomôcť rozvoju CR, ale zasa to chce nejaké parametre. Čiže, ak niekto nejaké územie zaberie za symbolickú cenu, tak musí zamestnať toľko a toľko ľudí, musí to udržať povedzme desať rokov a podobne.
Vieme, ako sa žije v regiónoch a Európska únia vyčíta vláde a nie regiónom, že je ich rozvoj slabý. Napríklad obchvaty na Orave, rýchlostné komunikácie sa riešia dlhodobo a neurobilo sa nič.
Ani sa toho veľa neurobí, to si treba otvorene povedať. Možnosti vlády z pohľadu rozpočtu vidím veľmi obmedzené a nebudú lepšie ani v najbližších rokoch. Je populizmus, ak niekto hovorí niečo iné. Niet z čoho, a preto treba veci vidieť v postupnom časovom rade. Budem hovoriť len za náš rezort, nechcem iným vstupovať do svedomia. Ale napríklad aj zriadenie ministerstva pre regionálny rozvoj nebolo ničím iným len posilnením inštitucionálneho rámca štátu. Pretože nie je vybavené tým, aby priamo vstupovalo do rozpočtu, aby malo garantované peniaze pre rozvoj regiónu a je odkázané viac-menej na to, čo kde ostane. Rovnako prehodenie kompetencií na vyššie územné celky, to opäť nie je nič iné, len, že sa štát zbavil istého druhu problému a dnes hovorí, že ho to už až tak netrápi. Budem sa držať toho, čo vieme urobiť aj pre regionálny rozvoj, ale nehovorím, že hneď. Práve preto musíme využiť ten investičný boom, ktorý na Slovensku dnes je a bude trvať zhruba rok, aby sme sem prilákali čo najviac investícií a oživili tie regióny, ktoré sa ožiť dajú. Predovšetkým v strojárskej výrobe, lebo tam bude smerovať a smeruje majoritná časť investícií. Budú teda niektoré regióny, ktoré začnú produkovať istý kapitál a ten sa môže postupne presúvať. Je naivné si myslieť, že vybudujeme rýchlostnú komunikáciu na Orave, keď nemáme vybudovanú základnú os. Je dôležité, aby si obyvatelia regiónov, ktoré sú na tom z hľadiska produkcie slabšie, uvedomili, že nič iné ako migrácia za prácou, ak si chcú zlepšiť svoje ekonomické podmienky, tu nepomôže. Ale na to musia byť silní zamestnávatelia, na to musíme mať potenciál. A opäť sme pri tom, čo som hovoril, že prioritná je dopravná infraštruktúra, investície. Jednoducho, nevidím v dosahu 10 rokov veľmi ružovo rozmach takých regiónov ako je Orava a iné. V týchto excentrických lokalitách sa naozaj môže rozvíjať CR a služby, poprípade migrácia obyvateľov za prácou, na ktorú si budú musieť ľudia zvyknúť.
Regióny sa tak vyprázdnia, cestovné je drahé, aby cestovali za prácou. Je to začarovaný kruh, nemyslíte?
Nie je. Zoberte si príklad Volkswagenu a iných silných zamestnávateľov, ktorí z hľadiska úrovne pracovnej sily sú dnes schopní investovať do zamestnancov aj v prípade ich migrácie. Volkswagen vozí z celého Slovenska na vlastné náklady 4,5 tisíc ľudí bez toho, že by mu to robilo veľké problémy. Ekonomizácia krajiny sa nedá urobiť za päť rokov, vidím to na desaťročie a je to trošku aj o novej generácii. Dnešní 20-roční ľudia si uvedomujú globálnosť tohto sveta a hľadajú príležitosti v dosahu, ktorý je ďaleko za hranicami regiónu. Ak v ňom príležitosti nie sú, nerobí im to väčší problém. Druhá vec je tá, že región sa skutočne vyľudní, mimo tých, ktorí tam budú hľadať uplatnenie práve v CR alebo v službách. Každá oblasť uživí len toľko ľudí, koľko je tam pracovných príležitostí. Dnes plošne riešiť zamestnanosť, to je mylný prístup. Ešte stále sa vyskytuje, ešte stále má ministerstvo práce a sociálnych vecí tabuľky, kde sa snaží plošne riešiť tento problém, tu treba fabriku a podobne. Jednoducho to tak nefunguje, to sa nevráti. My nevieme revitalizovať priemysel, obrazne povedané, v každej dedine, lokalite. Kľúč k rozvoju je tam, kde sú silní investori, silní zamestnávatelia a všetko ostatné je len doplnok. My máme tú smolu, že dedíme z minulosti myšlienku plnej plošnej zamestnanosti, ale budeme tým musieť prejsť a zvládnuť to i takým spôsobom, že sa vyčistí aj vnímanie ľudí, inak to nebude. Pozitívne na našom vývoji je však to, že sme veľmi dobre vnímaní v rámci medzinárodnej výrobnej integrácie, že veľkí hráči či už v priemysle alebo v iných odvetviach cítia Slovensko ako kľúčovú krajinu z hľadiska investovania. Z hľadiska parametrov sme vo vzťahu k okolitým krajinám bezkonkurenční, vrátane politickej farby. Aj Amerika nás v tomto smere posudzuje svojím spôsobom ako ostrov demokracie. Slovensko má veľmi široký akčný rádius, potenciál. Je vnímané veľmi dobre a prejavuje sa to prísunom investícií, kapitálu, a to nie je na krátku dobu. V tomto je to východisko, len si treba narysovať hlavné osy. My musíme na trase východ – západ vybudovať istú štruktúru firiem, ktoré tam budú fungovať a sťahovať z toho regiónu po diagonále nejaký objem pracovnej sily. Nie je to také zlé. Zlé je to z pohľadu strednej generácie a ľudí po produktívnom veku. Toto, čo robíme, je desaťročný proces a určite z hľadiska volebného obdobia sa toho veľa stihnúť nedá a už vôbec nie v tých regiónoch, ktoré sú zaostalé.

Spracovala Eva Ertlová

článok bol zobrazený 3009 krát